SVET PODĽA KRETKY

Včera som bola u Petra...

A konečne som prišla na to, ako to tí ľudia s kopou problémov robia. To nie je len tak- pestovať si problémy je hotové umenie! Človek musí byť ústretovo naladený na prijímanie nových katastrof vo svojom živote. A Peter je v tomto obore zaslúžilý umelec. Každé negatívum prijíma s obrovským nadšením.

Len tak som tam sedela pri šálke čierneho čaju a poháriku borovičky, vypla som zvuk - pretože aj tak väčšinou nerozumiem obsahu jeho sťažností...a iba som ho pozorovala. A áno! - nemýlila som sa. Peter sa mi sťažoval, že hoci mu zvýšili dôchodok, v konečnom dôsledku dostáva kôli daniam o 25 euro mesačne menej.

Zaujal ma ten záblesk v jeho očiach, tá dychtivosť, ten výťazoslávny úškrn, radosť, že zase našiel niečo nové, čo mu potvrdzuje teóriu o zlom a nespravodlivom svete. Uvedomila som si, že ho to vlastne uspokojuje. Pozerá správy a číta noviny a keď prídem k nemu, informuje ma o tých najhrôzostrašnejších veciach, aké sa tam dozvedel. A mne je to smiešne. Nie tie správy, ale tá jeho zvrhlá radosť z nešťastia na tomto svete. Radosť, že nie je sám, komu sa vodí zle...ale podotýkam, že jemu sa zle určite nevodí. Vlastní dva byty a záhradu a poberá dva dôchodky. O ľuďoch v jeho okolí pomlčím, tých si tiež vyberá iba on sám...

Každý, kto hľadá, ten aj nájde. Záleží iba na tom, čo a kde človek hľadá. Čo chce nájsť. Peter si vytvoril zvláštne hobby, ktoré ho uspokojuje. To, že sa jeho život vďaka tomu rúti do katastrofy, mu nevadí. Veď je to len ďalšie potvrdenie, že úplne všetko ide dolu vodou. A mňa to fascinuje. Pretože pre mňa je to tiež potvrdenie, ale inej pravdy, a to - že spôsobom myslenia si utvárame svoj vlastný život. Že naše myšlienky majú veľkú silu príťažlivosti. Že nie je dôležité chcieť zmeniť tento "zlý" svet, aby sme mohli byť konečne spokojní a šťastní. Stačí si urobiť poriadok vo svojej hlave a prestať priťahovať do svojho života negatívum...

No a Peter nie je jediný prípad. Pozorujem viacero ľudí vo svojom okolí. Niekto je závislý na problémoch a-alebo chorobách, niekto sa permanentne udržuje vo finančnej kríze, niekto sa vyžíva v sebaľútosti, že ho nikto nemá rád, a tak ďalej a tak ďalej...a všetci títo ľudia za svoje nešťastie vinia okolie.

No skúste týmto ľuďom ponúknuť alternatívu riešenia a oni si nájdu neskutočné množstvo výhovoriek, niekedy dokonca začnú útočiť alebo vás obviňovať z necitlivosti. Iba preto, že odmietate hrať ich hru a nepoľutujete ich v tom strašnom nešťastí.

Lenže ja si hrajem svoju vlastnú hru. V mojom svete je všetko v poriadku, vodí sa mi dobre, som v bezpečí a žijem v blahobyte. Neznamená to, že zatváram oči pred utrpením druhých, iba sa nezaujímam o to, v čom nemôžem konkrétne sama pomôcť. Keď pomôcť môžem, urobím tak s radosťou. A tiež nemám potrebu vyžívať sa v utvrdzovaní sa negativizmom. Pozitivizmus je oveľa príjemnejší. Nechápem, prečo ľuďí priťahuje to zlé. Na to som ešte neprišla, prečo očakávajú šťastie zvonku a pritom robia všetko pre to, aby neprišlo? Takže zatiaľ si dokážem vysvetliť, ako to robia, už stačí prísť iba na to, že "prečo" vlastne...