Susi a Pepe sú naši susedia z vedľajšej brány. Dohodil mi ich maršál. Pýtali sa dole v cukrárni, kam sa chodí po robote "zo zdravotných dôvodov" nalievať pivom, či niekto nemá niekoho na upratovanie. Birget hneď vedela, že môj milý sa hrá aj na môjho "managera" a tak som ich mala vo vačku.
Pepe má 91 rokov a Susi o nejaké to desaťročie menej. Veľmi sa potešili, že som to ja, pretože Pepe raz pomáhal manželovi vytiahnúť invalidný vozík z auta a po krátkom rozhovore usúdil, že je to veľmi priateľský a statočný človek...a ako aktívne žije s tým jeho postihnutím! Stal sa jeho fanúšikom. Takže aj jeho žena musí byť podobná...
No a sú to židia. To zas potešilo mňa, pretože som mala obdobie, kedy som hľadala židovskú flautovú muziku. A tiež Janko odo mňa vyžadoval nejaké židovské vtipy.
To už boli dve prozby a milý Pepe s vráskami vyrytými do večného úsmevu mi na to povedal:
"Viete, my sme síce židia, ale nie sme "TAKÍ" židovskí." Chcel tým povedať, že sú židia iba pôvodom, srdcom sú obyčajní ľudia. On sa narodil v Rakúsku, ona v Nemecku a stretli sa vo Švajčiarsku, kam cez vojnu obaja utiekli. No potomkov majú roztrúsených po celom svete, hlavne v Izraeli, kde 40 rokov žili aj oni, ale Pepe sa chcel na staré kolená vrátiť do rodného kraja, ťahali ho tie zelené kopce, ako sa vyjadril...
"No hlavne tu v centre Viedne tých kopcov vidíš plno!" komentovala to Susi.
"Ale som im nablízku!" nedal sa Pepe.
Zaujímavé, pomyslela som si vtedy. Pri neskorších rozhovoroch som si uvedomila, že sú to veľmi rozumní ľudia. Pepe všetko rozoberá do základu ako ja. Kladie si donekonečna otázky a pozná tie základné jednoduché pravidlá spokojného života. Iba Susi je trošku zatrpknutá. Nevie odpustiť. Jej poslali do plynu 18 príbuzných, jemu o dvoch menej. A v ich postoji k celej tej veci sa odráža aj ich celkový zdravotný stav. Si myslím ja. Som pozorovateľ. Pepe fakt stále vyzerá, akoby sa usmieval, z očí mu hľadí dobrosrdečnosť a je fyzicky veľmi aktívny na jeho vek. Susi má zato rôzne neduhy sprevádzané častými návštevami v nemocnici.
Keď zistili, že sa volám Göhring, samozrejme zareagovali. Veľmi som sa na tú situáciu tešila. Nazvala som si to - fašistova žena bude upratovať u židov, aké zadosťučinenie...
"Takže vy sa voláte Göhring. Ste rodina?" išiel rovno na vec. Preskočila som pohľadom z jedného na druhého.
"Ja nie, iba som sa vydala. A manžel tvrdí, že tiež nie, pretože má v mene to "h". Lenže ževraj aj "on" ho mal v mene a zrušil ho, aby chránil rodinu. Veď to je jedno, nie?"
Pepe sa usmial...alebo nie?
"Ja mám taký názor, že deti nikdy nemôžu za to, čo vyviedli ich rodičia alebo prarodičia. Posudzujem ľudí podľa ich vlastných činov." povedal hrdo Pepe.
"Tiež si myslím." povedala som ja a v momente som sa doňho zamilovala.
Susi sa nevyjadrila. Neskôr mi Pepe pošepkal to o tom neodpustení a že nerada o tom rozpráva. Ale on rozpráva rád a povie mi všetko, čo chcem vedieť. Tak na toto si ja teraz kúpim diktafón, pretože jeho životný príbeh je fakt zaujímavý. Tak!
"Dovidenia, Frau GöHRING!" zdôraznila Susi a ja som sa na ňu spiklenecky usmiala. S nimi si tiež určite zažijem dosť srandy...
Komentáre