ŠTVRTOK 8.1.2009
Zhodila som tašky v predsieni a nakukla do izby. Na stole už bolo prestreté, použila dokonca sviatočné šálky a zlaté lyžičky. Z kuchyne vykukla rozstrapatená hlava.
"Aaaaa, Zuzana je tu!" usmievala sa Matilda.
"Dobré ráno." usmiala som sa aj ja. Vďaka výbuchu na hlave som jej nevidela na uši.
"Aaaaa, môj aparát!" predbehla ma Matilda a ponáhľala sa k stolu. Keď si ho založila, nepočula naďalej, ale nevadí.
"Dnes som veľmi zle spala. Ráno som sa zobudila celá zničená a pomyslela som si - Ach, bože, možno už je to konečne tu, možno už sa konečne nemusím viac zúčastňovať."
Skúmavo som sa na ňu zahľadela. Takže dneska máme "takýto" deň...
"Vôbec sa mi nechcelo vstávať," pokračovala v monológu, "ale potom som si povedala, že keď nevstanem teraz, tak potom už je naozaj koniec, už budem naozaj odkázaná iba na pomoc. A tak som vstala...a ide to!"
Zhlboka som sa nadýchla, lebo práve teraz nastala tá správna chvíľa.
"Pani Matilda, Christian povedal, že máte nárok na dôchodcovské prídavky na opateru."
"Čo to?"
Zopakovala som.
"Ach, vie, Zuzana, ja nie som taká. Už mi to hovoril aj Pauli, aj deti...Niektorí to využívajú a potom si kúpia nové topánky. Alebo šetria na knižku a keď umrú, dostanú to deti...Ja také veci nedokážem." klopila oči ako malé dievčatko.
Juj, ma z nej porantá, aká je zlatá...
"Ale veď vy tú podporu potrebujete! Mňa platíte z vlastných peňazí, a potom nebudete musieť. Nárok na to máte. Prinesiem ten formulár a pozrieme si to, dobre?"
"No tak dobre, prinesie to a uvidíme. Ale mne je ťažko, ja nie som taká."
"Mohla by som k vám chodiť každý deň potom." skúsila som to takto.
"Ach...veď to...Chudera Traudi, na jej úkor ku mne môže chodiť, že umrela." uprela na mňa previnilý pohľad.
"Pani Matilda!" zvýšila som hlas. "K nej som chodila v pondelok,stredu a piatok a k vám v utorok a štvrtok. Tak to aj ostalo. Nič sa nezmenilo."
"Ach, vlastne áno, má pravdu." vždy, keď je rozľútostená, používa takmer v každej vete slovo "ach", podkreslené nádherným umeleckým prednesom. A k tomu ten pohľad...až ju človek nedokáže nemilovať. Usmiala som sa.
Komentáre